Navigácia podľa žánru


Večer autentického folklóru

Obec Poníky - Večer Autentického Folklóru - 29.11.2013 - DK Zrkadlový Háj
Piatkový večer patril v DK Zrkadlový Háj všetkým priaznivcom ľudových tradícií. KZP sa snaží večermi Autentického Folklóru ukázať Petržalčanom a ľuďom žijúcim v našom hlavnom meste autentickú ľudovú kultúru a mnohým tak pripomenúť  ich vlastné korene.
V dvojhodinovom programe sa tento krát predstavila obec Poníky, ktorá je známa svojou bohatou ľudovou tradíciou ako i pohnutou  históriou. Poníky sú malebnou dedinkou obkolesenou lúkami, pláňami a krásnymi dolinami. Prvá písomná zmienka o obci je stará vyše 700 rokov. Jej históriu najviac poznačili turecké nájazdy, ktoré patria k najsmutnejšej kapitole dejín slovenského národa. Práve tieto udalosti inšpirovali jedného z najslávnejších ponických rodákov, Samuela Chalupku, k baladickému príbehu Turčín Poničan. No neboli to iba turecké vpády, ale aj pustošenie uhorskej šľachty vojskami Štefana Bočkaia, Gabriela Betlena či Imricha Tököli, ktoré dedinku  ohrozovali. Poníky majú zvláštne krásnu polohu, keď ich z juhu obkolesujú Nízke Tatry a zo severu mocná Poľana. Aj preto sa môžu pochváliť celoročnou turistikou, ktorá sem láka ľudí pozorovať rozsiahle územia dvoch kotlín s pestrými geologickými  útvarmi. Najvýznamnejšou architektonickou dominantou je kostol sv. Františka Serafínskeho s ranogotickými pamiatkami. Pre Banskobystrický región je dodnes príznačné udržiavanie ľudových zvykov a obec Poníky predstavujú neodbytnú súčasť tohto unikátneho folklóru. Už vyše štyridsať rokov ho reprezentuje folklórny súbor Poničan pozostávajúci z dvadsiatich piatich aktívnych členov. Vo veľkej sále petržalského kultúrneho domu sa predstavili na bohato  vyzdobenej scéne, ktorej kulisy odkazovali na dôležité miesta minulosti i súčasnosti obce. Na začiatku podujatia pustili organizátori krátky film, ktorý predstavil jej dejiny, geografickú polohu i súčasnú infraštruktúru.  Celým programom sprevádzala konficierka, ktorá v úvode predniesla báseň ďalšieho slávneho rodáka Štefana Žáryho a medzi vystúpeniami  rozprávala o typických znakoch jednotlivých tancoch a piesňach. FS Poničan sprevádzalo ansámblové zoskupenie Zacharovci, s ktorými minulý rok nahrali album "Never milý, nespala som čakala som" . Hudobníci vystúpili v klasickej zostave s kontrabasom, akordeónom, cimbalom a dvomi husľami, na čele s primášom, ktorý určoval nielen tempo, ale aj charakter hudby. Tá prechádzala z harmonického viachlasu do modálnych regionálnych zvláštností a farebnosť cimbalových akcentov dopĺňali akordeónové behy spolu s virtuóznymi husľovými melódiami.  Vďaka zberateľskej práci slávneho skladateľa Bélu Bártoka sa zachovalo takmer päťsto skladieb pochádzajúcich z tejto obce. Kmeňový repertoár pozostáva z temperamentných šesť až osem verší s charakteristickými modálnymi melódiami. Napriek tomu, že výber piesní určoval primáš, muži z ponického súboru ukázali, ako kedysi fungoval princíp výberu piesní na želanie, keď za revu "A teraz tú moju" sa im museli hudobníci prispôsobovať. Za ansámblového sprievodu sa v sólovom prejave predstavil najmladší ponický hráč na zvonce, ktorý veľmi precítene rozozvučal paličkou ich kovový plášť. FS Poničan rozdelil svoj program na viacero častí, v rámci ktorých predstavil tanečné choreografie používané pri rôznych verejných či rodinných udalostiach.  Vďaka rodovému rozdeleniu mohli vidieť diváci zvláštnosti, ktoré vyplývali z ich zaradenia v dobovej spoločnosti. Napríklad pri ženských tancoch  sa vystriedali dospievajúce dievky a vydaté ženy, čím ukázali, že tanec slúžil nielen na zábavu, ale aj na rozptýlenie medzi priadkami či inými náročnými domácimi prácami. Tanečníčky postupne predstavili aj rekvizitové tance, v ktorých zohrávali dominantnú úlohu predmety zo všedného života a preto dostali názov tanec vareškový, metlový či fľaškový. Ten posledný síce bagatelizoval slovenský "národný" šport, ale vtipný záver ukázal, že aj ženy môžu dať príučku neoblomným chlapom. Mužské cifrovačky či odzemky zvýrazňovali chlapskú dominantnosť, čím kontrastne poukázali na ľahkosť, eleganciu a jemnú erotiku ženských tancov.  Láskyplne vyzneli aj takzvané chorovody, teda ženské kolektívne prejavy spojené s pantomimickými a dramatickými prvkami.  FS Poničan predviedol aj tance, ktoré mali v minulosti svoju funkčnosť pri obradoch, práci, dožinkách, ale aj pri rôznych veseliciach.  V skladbách bolo dobre počuť ponické nárečie vyznačujúce sa mäkkosťou spoluhlások a ďalšie fonetické špecifikácie, ktoré boli zvýraznené  aj tzv. ženským ujúkaním , kde sa improvizované jednoduché motívy zadržiavali najvyšším tónom. Ženy kedysi takto expresívne vyjadrovali svoje pocity pri tanci či komunikovali na diaľku počas práce so svojim blízkymi.  O mozaike života Poničanov veľa vypovedal aj pestrofarebný kroj tanečníkov, ktorý patrí k takzvanému detvianskemu typu ľudového odevu.  Po skočení programu bolo pripravené pohostenie pozostávajúce z domácich špecialít. Podujatie bolo realizované s podporou Ministerstva kultúry SR, Bratislavského samosprávneho kraja a Nadácie Vladimíra Bajana.

foto a text: Daniel Hevier ml.

vaf

 

foto VAF
foto VAF
foto VAF
foto VAF
foto VAF
foto VAF
foto VAF
foto VAF
foto VAF
foto VAF
foto VAF
foto VAF
foto VAF
foto VAF
foto VAF
foto VAF
foto VAF
foto VAF
foto VAF
foto VAF
 
 
Powered by Phoca Gallery