Víkend oslavy SNP
hudobno-tanečný program pri Bunkri B - S8/ Petržalka - Vojenský cintorín
Oslavy 77. výročia SNP v Petržalke. Slovenké národné povstanie bolo ozbrojené povstanie slovenského domáceho odboja, počas 2. svetovej vojny v roku 1944 proti vstupu nemeckých vojsk na územie vojnovej Slovenskej republiky. V tomto roku si ho pripomenieme aj v Petržalke, pri bunkri B -S 8 a vojenskom cintoríne.
V slávnostnom programe vystúpia vysokoškolské folklórne súbory FS Technik, FS Gymnik a FS Ekonóm. Sprievodným podujatím bude výstava zapožičaná zo Slovenského národného múzea v Banskej Bystrici.
Folklórny súbor Technik STU sa radí medzi najstaršie folklórne súbory na Slovensku. Vznikol v roku 1953 pri Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Postupne sa v ňom vytvorili tri samostatné umelecké telesá – Folklórny súbor, Komorný orchester, Spevácky zbor .
Folklórny súbor vo svojej tvorbe sa zameriava na scénické spracovávanie slovenského ľudového dedičstva, a to v podobe zvykov, piesní, hudby, tancov i krojov. Spracováva folklór zo všetkých regiónov Slovenska na základe autentických materiálov.
V súčasnosti má súbor 68 členov. Tvorí ho hudobná zložka, dievčenská spevácka skupina a početná tanečná zložka. Členovia súboru sú študenti bratislavských stredných a vysokých škôl, ale aj pracujúca mládež, ktorú spája úcta a obdiv k slovenskému folklóru – krásnemu dedičstvu našich predkov.
Za posledné roky existencie súboru nám tlieskali v Kanade, Mexiku, Číne, Turecku, Maďarsku, Poľsku, Bulharsku, na Floride, na Taiwane.
V súbore sa uzatvorilo 92 Technikárskych manželstiev, ktoré sú základom pre pokračovanie histórie súboru.
Folklórny súbor Gymnik vznikol v roku 1964 na podnet odbornej asistentky pani Hedy Šimonekovej pri Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave. Názov „GYMNIK“ je odvodený z termínov gymnopédia (grécky bojový tanec), gymnos (cvičiť nahý), gymnikológia (náuka o telesných cvičeniach).
Súbor dlhodobo patrí medzi najlepšie akademické folklórne súbory na Slovensku. Za roky svojej existencie sa v ňom vystriedalo viac ako 700 členov. Gymnik sa publiku predstavil na stovkách vystúpení doma i v zahraničí. Špecifikum súboru vyplýva z tradície prirodzených daností poslucháčov FTVŠ – šikovnosti, obratnosti, pohybovej zdatnosti, ale aj hravosti a humoru. V repertoári súboru sú tance a tanečné bloky z mnohých regiónov Slovenska. Nesú rukopis choreografa Jána Blaha, ale aj Juraja Hamara, Petra Mezeia a iných choreografov mladšej generácie. Choreografie sa vyznačujú návratom k pôvodným zdrojom ľudového umenia so snahou o minimálnu štylizáciu.
V súčasnosti má súbor 50 členov, zväčša poslucháčov fakúlt Univerzity Komenského v Bratislave a bratislavských stredných škôl. Riaditeľom súboru je Štefan Gerhát.
Súbor dlhodobo patrí medzi najlepšie akademické folklórne súbory na Slovensku. Za roky svojej existencie sa v ňom vystriedalo viac ako 700 členov. Gymnik sa publiku predstavil na stovkách vystúpení doma i v zahraničí. Špecifikum súboru vyplýva z tradície prirodzených daností poslucháčov FTVŠ – šikovnosti, obratnosti, pohybovej zdatnosti, ale aj hravosti a humoru. V repertoári súboru sú tance a tanečné bloky z mnohých regiónov Slovenska. Nesú rukopis choreografa Jána Blaha, ale aj Juraja Hamara, Petra Mezeia a iných choreografov mladšej generácie. Choreografie sa vyznačujú návratom k pôvodným zdrojom ľudového umenia so snahou o minimálnu štylizáciu.
V súčasnosti má súbor 50 členov, zväčša poslucháčov fakúlt Univerzity Komenského v Bratislave a bratislavských stredných škôl. Riaditeľom súboru je Štefan Gerhát.
Vysokoškolský folklórny súbor Ekonóm nepatrí vo folklórnom svete k žiadnym nováčikom. Za 52 rokov svojej činnosti si vo svete slovenského folklóru získal svoje meno a vypracoval sa medzi popredné folklórne súbory na Slovensku. Áno, už od roku 1969 pracuje pri Ekonomickej univerzite v Bratislave a šíri radosť z tanca, spevu a hudby nielen po rôznych kútoch Slovenska ale aj v zahraničí.
Počas svojho pôsobenia vystupoval na mnohých javiskách slovenských miest a zúčastnil sa rôznych slovenských folklórnych festivalov vo Východnej, Detve, Terchovej, Myjave, Očovej, Kokave, Zuberci, Hrušove... , vysokoškolských folklórnych festivaloch v Nitre a Zvolene, českých folklórnych festivaloch Rožnove pod Radhoštem, Červenom Kostelci, Veľkej nad Veličkou, Veľkých Pavloviciach, Ostrave, Karlových Varoch, Plzni, Prahe, Strážnici a v mnohých iných českých mestách.
Členovia tanečnej, speváckej a hudobnej zložky súboru, študenti Ekonomickej univerzity, ale aj iných vysokých a stredných škôl v Bratislave, potešili svojim umením a krásou slovenských piesní, tancov, hudby a krojov aj tisíce divákov v zahraničí. Precestovali temer všetky štáty Európy od Portugalska, Španielska, Francúzka, Belgicka, Holandska, cez Taliansko, Sardíniu, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rusko, Turecko, Maďarsko, Srbsko, Grécko, Ukrajinu až do Sýrie a najďalej prezentoval svoje umenie u „protinožcov“ v Austrálii, kde bol na pozvanie Slovákov, ktorí sa zo Slovenska cez bývalú Juhosláviu presídlili až na tento veľký ostrov a túto návštevu v Austrálii zopakoval to ešte dvakrát v roku 2010 a 2019.
Za roky pôsobenia súboru sa v ňom vystriedali stovky mladých ľudí, ktorí popri štúdiu a práci preliali, vo svojom voľnom čase, litre potu na nácvikoch a vystúpeniach.
Úvaha o ľudskom živote v celej jeho kráse a krutosti, nádhere a všednosti. Bezvýznamné okamihy nadobúdajú rovnakú dôležitosť ako historické udalosti: dvojica sa vznáša nad vojnou zničeným Kolínom nad Rýnom, cestou na narodeninovú oslavu sa otec zastaví, aby v hustom daždi zaviazal dcére šnúrku, mladučké dievčatá tancujú pred klubom, porazená armáda pochoduje do tábora vojenských zajatcov. Óda a žalospev súčasne. Kaleidoskop všetkého, čo je večné, ľudské, nekonečný príbeh zraniteľnosti bytia.
Oslavy 77. výročia SNP v Petržalke. Slovenké národné povstanie bolo ozbrojené povstanie slovenského domáceho odboja, počas 2. svetovej vojny v roku 1944 proti vstupu nemeckých vojsk na územie vojnovej Slovenskej republiky. V tomto roku si ho pripomenieme aj v Petržalke, pri bunkri B -S 8 a vojenskom cintoríne.
Na začiatku slávnostného programu sa uskutoční príhovor starostu MČ - Petržalka Jána Hrčku
V ďalšom programe sa vám predstavia FS Poleno, DFS Hájenka a spevácky súbor Petržalčanka. Sprievodným podujatím bude výstava zapožičaná zo Slovenského národného múzea v Banskej Bystrici.
Občerstvenie nebude zabezpečené, vodu a suroviny na opekanie si prosím prineste so sebu.
Už je to viac ako 30 rokov odkedy vedúca súboru Viera Eliašová premenila svojich žiakov z prvých polienok na tanečníkov a tanečníčky. Oni boli základom dnešného folklórneho súboru Poleno. Vtedy však ešte pod názvom Polienko.
Pod starostlivým dohľadom vedúcej sa deti - polienka, začali zoznamovať so svetom ľudového tanca a spevu. Od začiatku bolo zámerom Viery Eliašovej odlíšiť jej folklórny súbor od ostatných a preto nespracovala ľudový tanec do tradičnej javiskovej podoby, ale okorenila ho vtipom, ktorý doteraz slávi úspech u divákov. Na vtipných textoch sa nemalou mierou podielal člen súboru Zdeno Jašek a o gagy v choreografiách sa postaralo veľa súborových „srandistov“.
Za existenciu folklórneho súboru polienka a polená tancovali v dvoch celovečerných tanečných komédiách Batoh a Ženiť sa je ľudské.
V dvoch celovečerných programových skladbách Západná a Polenenie zas mohli tanečníci predviesť to najlepšie zo širokého repertoáru súboru.
Okrem humorne ladených tancov má folklórny súbor Poleno aj tance tradičné (čardáš, krúcená či karičky zo Zemplína a Šariša, tance z Liptova, Podpoľania alebo Horehronia), s ktorými reprezentuje slovenské ľudové umenie v zahraničí.
Detský folklórny súbor Hájenka vznikol v roku 1988 v Bratislave, v mestskej časti Petržalka, kde dodnes pôsobí na ZŠ Tupolevova 20. Navštevuje ju takmer 150 detí vo veku od 6 do 16 rokov. Hájenka pochodila väčšinu festivalov na Slovensku, účinkovala v mnohých európskych štátoch, na Taiwane a Vianoce už dvakrát strávila v Austrálii. Vedúci Hájenky sú Michal Štefanovič, Jaroslav Mendel, Tatiana Šišková a detskú ľudovú hudbu vedie Zuzana Pokorná.
Vznik súboru Petržalčanka sa datuje ku koncu roka 2012. Celkom prirodzene sa jeho domovskou scénou stal Dom kultúry Zrkadlový háj, pričom predstavitelia Kultúrnych zariadení Petržalka mu vychádzali maximálne v ústrety. V priebehu uplynulých rokov súbor absolvoval stovky vystúpení na rôznych podujatiach organizovaných mestskou časťou a v seniorských zariadeniach v rámci celej Bratislavy. Mimoriadne je hrdý na spevácko-tanečné pásma približujúce slovenské ľudové zvyky a piesne, ako boli napr. dožinky či páračky, s ktorými precestoval takmer celé Slovensko. Členovia súboru Petržalčanka sa zúčastňovali Prehliadok ľudovej piesne krajskej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska, vystupovali na Vianočných trhoch, spolupracovali so žiakmi petržalských základných škôl a pod.
Jeho aktívnu činnosť zabrzdila v roku 2020 pandémia covid-19. Po uvoľnení epidemiologických opatrení sa chystajú na nácvik predstavenia Svadba v Petržalke, ktorého obnovenú premiéru by chceli uviesť v rámci petržalského Seniorfestu.
O hrdinovi, ktorému sa pletú slová na jazyku a nie a nie sa z nich vymotať. Jedného dňa však príde jeho vysnívané šťastie a víťazstvo nad slovnými popleteninami, ktoré mu dopomôže získať srdce princeznej.
r. K. Serebrennikov, Rusko, 2018, MP-12, 126 min.
Leningrad, začiatok osem-desiatych rokov. Mladý Viktor sa stretáva so svojím idolom Mikom a jeho krásnou ženou Natašou. Začína leto plné hudby, priateľstva
a zakázanej lásky.
***
Exteriér
27.08.2021 | 16:00 - 22:10
HUDBA, DIVADLO, PRE DETI, KOMUNITNÉ AKTIVITY, KINO
5 € - permanantka